Rola vysokoškolského učiteľa má dominantne tvorivý charakter. Prejavuje sa, ak budem problematiku konkretizovať na príklade fakúlt humanitného zamerania, ktorých súčasťou je aj vyučovanie literatúry, publikačnou, no i pedagogickou činnosťou. Tieto dve oblasti totiž veľmi úzko súvisia.
Je to tak preto, že podstatou pedagogickej práce na univerzite nie je „reprodukovať", ale učiť študentov tvorivo myslieť. Ťažko si predstaviť pedagóga, ktorý by svojich študentov učil tvorivému mysleniu, a pritom by sa sám tvorivej práci nevenoval alebo sa jej venoval iba príležitostne a okrajovo.
Úroveň publikačnej činnosti ako výsledok vedeckovýskumnej, ale aj umeleckej práce vysokoškolského učiteľa je tak základným ukazovateľom toho, čo je schopný poskytnúť svojim študentom i ako pedagóg.
Z tohto hľadiska je kvalita publikačnej činnosti, ktorá popri zameraní na učebný a kvalifikačný proces musí prispievať aj k hlbšiemu poznaniu a rozvíjaniu príslušnej disciplíny, veľmi dôležitým meradlom toho, ako vysokoškolský učiteľ plní svoju tvorivú rolu.
Ambíciou každej univerzity by sa potom malo stať to, aby disponovala učiteľmi, ktorých pôsobnosť je s uvedenou rolou v maximálnom súlade.
