Je rozhodnuté - o stošesť dní sa rozhodne, či dostaneme šancu realizovať svoje prozápadné integračné šance. Predpokladov na takéto pokračovanie kontinuity nie je veľa, sú však mimoriadne náročné - a je zrejme veľmi nepravdepodobné, že sa za posledné tri mesiace podarí zvrátiť dlhodobé trendy verejnej mienky. Väčšina občanov je už dlhší čas rozhodnutá o tom, komu dá svoj hlas a jednoduché počty ukazujú, že HZDS a SNS nebudú zrejme mať k dispozícii toľko mandátov, aby mohli razantnejšie vstúpiť do povolebných zostavovaní vlády. Toto si však vyžaduje, aby sa do jedného funkčného tímu spojili všetci ostatní, maďarskými demokratmi počnúc a napríklad liberálmi z ANO končiac. Odpor proti širokej koalícii je vo vedeniach tzv. štandardných strán dosť veľký, a nie je isté, či ich zodpovednosť za využitie príležitosti na pražskom summite NATO a neskôr pri rozširovaní EÚ bude postačovať na konečnú dohodu a udržanie vlády aspoň niekoľko rokov.
Samozrejme, ani „optimálny“ výsledok volieb (keď volebné zisky HZDS a SNS nebudú môcť prekaziť zostavenie ako-tak doma i v zahraničí prijateľnej vládnej koalície) ešte nič nezaručuje, lebo rastúci odpor niektorých politických elít a verejností v západných krajinách proti masívnemu rozšíreniu Európskej únie nebude celkom jednoduché prekonať. V prípade účasti V. Mečiara a HZDS na vládnutí by dokonca západní politici dostali argument pre odmietavé stanovisko priam na podnose a určite by mali dosť nevyvrátiteľných argumentov na podporu takéhoto postoja. Napokon, kľúčový podiel budúcnosti predsedu HZDS na postoji euroatlantických krajín zdôraznil aj kanadský premiér Jean Chretién na svojom stretnutí so slovenským prezidentom Rudolfom Schusterom. Chretiénove slová - želal by som si vstup Slovenska do NATO, ale ak vyhrá Mečiar, bude to zložitejšie - sú viac ako jasné. A odpoveď R. Schustera, že Mečiar síce vyhrá voľby, ale vládu nezostaví, je zasa zbytočne iritujúca. A nevedno, či nie aj nepresná.
