Demografický vývoj, možnosti zamestnania i mobilita obyvateľov Slovenska majú za následok, že sa mnohé obce vyľudňujú a možno by i zanikli, nebyť Rómov.
Keď som pred ôsmimi rokmi navštívil istú horehronskú obec, najmladšou obyvateľkou slovenskej národnosti bola 56-ročná starostka, všetci mladší boli Rómovia.
Zdalo by sa, že tieto fakty sa podpísali pod výsledky komunálnych volieb najmä v niektorých obciach na východnom Slovensku. V podstate by malo byť všetko v poriadku, v demokracii rozhoduje väčšina, ak ju tvoria Rómovia, prečo by niekto spomedzi nich nemohol byť starostom?
Osobne by som v tom nijaký problém nevidel, splnomocnenec vlády pre rómske komunity to dokonca víta a očakáva rozvoj spolupráce s týmito obcami. Mal by to byť teda nový medzník na ceste k toľko očakávanej a vytúženej integrácii rómskeho obyvateľstva na Slovensku.
Legitimitu výsledkov komunálnych volieb však naštrbuje už veľakrát spomínané kupovanie rómskych hlasov. O ňom sa písalo aj v súvislosti s parlamentnými voľbami a je zrejmé, že len tak ľahko sa táto burina vykynožiť nepodarí.
Čo strážcom uniklo
Pozornosti novinárov a strážcov demokracie však unikol úplne iný, podľa mňa ešte závažnejší faktor ovplyvňovania volebného správania príslušníkov kultúry rómskej osady: o dobre platené miesta starostov obcí totiž nemajú záujem prostí ľudia z chatrčiek, ale často miestni rómski bossovia.
Tí v komunálnych voľbách zohrávali dvojakú úlohu – buď boli dobre platenými sprostredkovateľmi nákupu rómskych hlasov pre gadžovského kandidáta (tí za províziu zabezpečovali aj vyplatenie odmeny voličom, pričom si nezabudli odrátať réžiu ešte aj z nej) alebo sami za starostov kandidovali.
