..
...A už je to rok, čo som publikoval v SME správu o jeho smrti.
Prečo vedúci Ústavu farmakológie odchádza v marci 1993 z Lekárskej fakulty UK v Martine na Farmaceutickú fakultu KU do Hradca Králové? Aj to patrí do histórie obdobia, v ktorom jedni odchádzali, zatiaľ čo druhí sa radovali, že sa im prepečie všetko vrátane bez vyšetrenia amnestovanej vraždy - nechám to teda na historikov a ostanem pri osobnej spomienke.
Peter Višňovský mal rád svoj rodný Púchov - možno sa predčasne pominul aj z clivoty. A určite obdivoval svojho otca Antona Višňovského.
V knihe Púchov nájdeme v registri richtárov portrét Antona Višňovského až dvakrát: Raz sú pod ním uvedené roky 1936 - 1939, raz 1945 - 1948. Keby sme o ňom nevedeli už iné nič - i tak vieme dosť.
Keď Peter Višňovský ženil v Hradci syna a keď ma vyzval, aby som povedal reč, venoval som ju jeho otcovi.
Porozprával som, ako Anton Višňovský bol v Púchove nielen richtárom, ale aj najvýznamnejším včelárom a ako cez vojnu vo včelíne zachránil svojho priateľa Izáka Immerbluma. Takéto skutky sa odmeňujú, no jemu ani na um nezišlo hlásiť sa po vojne o metál.
