Voľba kandidáta na generálneho prokurátora v parlamente na konci roka 2010 zostane hanbou vládnych strán - SDKÚ, SaS, KDH aj Most-Híd.
Azda niet väčšieho poníženia nielen pre ne, ale aj pre ich voličov, ako keď musia počúvať od bývalých boľševikov poučenie o tom, prečo je tajná voľba persón v slovenskom politickom systéme správna a prečo by nemala byť verejná, ako to navrhuje koalícia. A ako si ju bývalí komunisti na konci roka 1989 na námestiach kľúčmi vyzvonili. Takého sme sa dožili.
Taký argument neexistuje
Koalícia nemá žiadny argument, ktorým by premenu tajného hlasovania na verejné v personálnej oblasti odôvodnila. Pretože taký jednoducho neexistuje. To, že sa nevie navzájom dohodnúť, respektíve, že dohodnuté neplní, je jej vysvedčením, možno diagnózou, ale rozhodne nie argumentom.
Nie je ním ani údajné posolstvo voličom, že majú právo vedieť, ako ich poslanec hlasuje, pretože okrem seba nemôžu vedieť ani to, či im ich najbližší dali hlas strane, za ktorú kandidovali. Môžu si to myslieť, ale to je všetko, keďže nápad fotiť si hlasovací lístok sa stal módnym iba celkom nedávno. Mimochodom, nie je ťažké ho iba nafingovať či rovno sfalšovať.
A napokon, verejných hlasovaní a omnoho vážnejších pre spoločnosť ako to, kto bude veliť prokurátorom, je nespočetne a z nich si voliči majú možnosť urobiť dostatočný obraz o tom, koho budú voliť.
Isté je, že tajná voľba v parlamente minulý týždeň nebola, hoci uskutočniť ju poslancom prikazuje zákon aj vlastný sľub. Systém, ktorí zvolili najdemokratickejší z demokratov - teda akože SDKÚ - pripomína starý vtip o príslušníkoch Zboru národnej bezpečnosti. Tí chodili v trojici - jeden vedel čítať, druhý písať a tretí dával na tie podozrivé indivíduá pozor.
Obyčajné kecy
Ešte nedávno sme pritom boli svedkami posolstiev hlavne tejto strany o automatickej nutnosti rešpektovania slobodného výkonu mandátu poslanca.
O tom, ako strana, ani jej predseda, ani nikto iný nemôže zakázať poslancovi, aby navrhol toho, koho navrhnúť chce - aj Dobroslava Trnku - ako mu vôbec nemôže nič prikázať ani nariadiť, jednoducho o tom, aký je pre demokratický systém výkon slobodného mandátu poslanca dôležitý. Boli to obyčajné kecy.
