Kto sleduje polemiky okolo plazivého zhodnocovania čínskej meny, už nepochybuje. Keby sa jüan posilnil, Čína by Američanom predala menej svojich výrobkov. A naopak: vývoz amerických produktov do Číny by sa zvýšil. Nerovnováha obchodnej bilancie medzi oboma štátmi by sa postupne vyrovnala. Nájdu sa však aj skeptici, ktorí to nevidia tak jednoznačne.
Napríklad: Čína vyváža do USA aj vzácne a v požadovanom množstve inde nedostupné suroviny. Keby jüan zosilnel, Američania by za rovnaké množstvo zaplatili viac. Ďalej: Amerika dováža z Číny tisíce produktov, ktoré domáce firmy už dávno nedokážu rentabilne vyrábať. Ak by ich aj po zhodnotení jüanu dovážali, museli by zaplatiť viac. Alebo spustiť výrobu rovnakých produktov doma. Ako dlho by to trvalo?
Alebo: isté krajiny majú veľké ložiská lítia, volfrámu či kobaltu, kovov, bez ktorých sa výroba komunikačných systémov a moderných zbraní nezaobíde. Tieto kovy nedovážajú iba Američania, ale aj Čína, India, Japonsko a Európska únia. Čo by sa stalo, keby jüan revalvoval?
Číňania by tieto komodity nakupovali lacnejšie a Američania by museli siahnuť hlbšie do vrecka, lebo dolár by relatívne zoslabol. Slabší dolár vo svete, kde platí „čím zdravšia mena, tým väčší vplyv", by geopolitický vplyv USA oslabil.
