Skazky deduška Večerníčka

Ako ikskrát predtým, nestalo sa nič mimoriadne - lebo na Slovensku je to tak. Na desiaty pokus sa podarilo policajným orgánom doručiť predsedovi HZDS, trojnásobnému bývalému premiérovi a dlhodobo jednej z dvoch najdôveryhodnejších politických osobností - Vladimírovi Mečiarovi - predvolanie na výsluch. Finančná polícia podobne ako značná časť verejnosti by sa rada dozvedieť, odkiaľ získal V. Mečiar vyše 40 miliónov na kúpu a rekonštrukciu vily Elektra v Trenčianskych Tepliciach. A teraz späť na úvod - ako sa dalo čakať, predseda HZDS sa na výsluch nedostavil. Z jeho verejných vystúpení síce „vieme“, že všetko je tak, ako má byť, že meno neznámeho veriteľa nemôže prezradiť, lebo na to nemá jeho súhlas, ani že nie je povinný vypovedať proti sebe či proti svojim deťom (s jedným drobným dodatkom, že tak nemusí urobiť, ak by svojou výpoveďou ublížil alebo ohrozil seba alebo svojich blízkych - žeby to bolo možné v súvislosti s kóšer pôžičkou?). Rovnako by však bolo zaujímavé sa dozvedieť, z akých zdrojov politik typu predsedu HZDS spláca napríklad úroky 1,2 milióna korún ročne, ak takými príjmami podľa vlastných slov nedisponuje - inak by ich taký človek ako ON predsa priznal na daňovom úrade, to dá rozum, nie? A kdeže sú tie časy, keď ako predseda vlády dával manželke desaťtisíc mesačne a zvyšok išiel na charitu, či keď odchádzal z úradu iba v malej korzičke… Nehovoriac už o maličkom počtárskom úkone, ktorý hovorí, že keby si pán Vladimír požičal BEZúročných 41 miliónov na dvadsať rokov, mesačne by musel splácať po 170-tisíc korún.