Európa schválila nový balíček „humanitárnej" pomoci, že to šlo rýchlejšie ako pri Grécku, nesúvisí len s Vianocami. Politici nechceli tému verejne veľmi pretriasať, lebo občan by sa mohol začať pýtať, mohol by pochybovať.
Preto rýchlo odklepnúť a so zadržaným dychom čakať, kto príde po Írsku ako ďalší. Ašpirantov je stále viac, najnovšie sa uvažuje už aj o Belgicku. Stačí sa pozrieť do účtovných kníh jednotlivých štátov a hneď je jasné, že horor sa len začína.
Európa je v kríze a hľadanie východísk nebude ani jednoduché, ani rýchle. Na to, aby sa však nezložila skôr, ako sa s pomocou reforiem stihne rozbehnúť, potrebuje silných lídrov, politikov veľkého kalibru, ktorí dokážu verejnosť nadchnúť pre spoločnú európsku myšlienku. Otázne len je, kde ich vziať.
Žiadne prekvapenie
Na Assangea a jeho WikiLeaks sa môže zlostiť pol Európy, no v skutočnosti sme sa po dramatických odhaleniach veľa dramatického nedozvedeli. Nahlas bolo povedané len to, čo v tichosti už dávno tušíme.
Merkelovej obnaženie znelo, málo kreatívna s vlastnosťami teflónu, čo nemusí, to na seba nenalepí. Hodnotenie jej šéfa diplomacie Westerwelleho odkrylo jeho namyslenosť a neschopnosť začiatočníka. Nájsť päťtisíc Nemcov, ktorí si to doposiaľ nevšimli, by malo efekt zázraku.
Problém je však inde, Nemecko ako ťažná sila Európy politickými kvalitami teraz nevládze. A ich deficity nenahradí ani taký Sarkozy, ktorý je cisárom bez šiat a má sklony k autoritárskemu vládnutiu.
