Členovia bývalej vlády o situácii v troch železničných spoločnostiach, no hlavne v Cargu zavádzajú.
Tak to bolo aj na ostatnej tlačovej besede Smeru dňa 8. decembra 2010, kde ústami bývalého premiéra Fica zazneli nepravdivé, ba priam zavádzajúce informácie o situácii v tejto spoločnosti. Je prirodzené, že problém Carga vidí očami socialistického politika, no tento pohľad nemusí byť správny a ani pravdivý.
Do roku 1989 vládol absolútny monopol vtedajších Československých dráh pre dopravu tovarov v rámci bývalej ČSSR. Po roku 1989 však prišiel na náš dopravný trh tvrdý konkurent a tým je kamiónová automobilová doprava.
Cargo si nedokázalo ponukou svojich služieb udržať, či získať nových zákazníkov. Svojím skostnateným a prebyrokratizovaným systémom riadenia a aj samotným prístupom k ich požiadavkám ich skôr odrádzalo.
Prejavil sa aj nedostatok špeciálnych vozňov na určité druhy tovarov. Istý čas dokonca Cargo situáciu riešilo prenájmom zahraničných vozňov, no toto riešenie sa ukázalo celkom nevýhodné. Vtedy začal masívny pokles objemu prepráv po železnici, ktorý trvá až do súčasnosti. Samozrejme, v konečnom dôsledku rapídne klesli tržby železníc z prepravy a Cargo sa postupne dostávalo do čoraz väčších dlhov.
Politici sa báli
Doterajšie vlády sa však báli urobiť radikálny krok, ktorý by Cargo dostal z červených čísel. Takýto stav v železničnej doprave nebol ojedinelý. V podstate všetky postkomunistické krajiny mali podobný problém. Mnohé z nich sa nakoniec priklonili k odpredaju celej alebo väčšej časti železničnej nákladnej dopravy zahraničnému partnerovi.
To sa s odstupom času javí ako zatiaľ jediné správne riešenie. Vidíme to aj na príklade Maďarska a jeho železničného dopravcu, do ktorého v roku 2008 vstúpil zahraničný spoločník (Cargo Austria z Rakúska) a jeho výsledky sú oproti slovenskému dopravcovi podstatne lepšie. Hoci ani tam sa socialistická vláda nevyhla pri predaji podozreniu z korupcie.
K rozhodnutiu o predaji nášho štátneho železničného dopravcu sa uberala aj druhá Dzurindova vláda, ktorá mala pripravené podmienky na príchod rakúskeho partnera, ale predčasné voľby v roku 2006 a hlavne príchod Smeru do vlády tento proces zastavili.
