Nedávno na jednej konferencii istý bratislavský prednášajúci hovoril o tom, že za posledné štyri roky sa veru udiali „temné" veci v slovenskomaďarských vzťahoch, ale chvála Bohu, to všetko je už minulosť, lebo nová vláda čoskoro znova nastaví status quo, čiže všetko bude tak ako za starých dobrých čias.
Kým hovoril, mne veru začala pracovať fantázia (či skôr pamäť?) a prišli mi na um také veci, ako napríklad posledný darček Slovensku od predchádzajúcej vlády: teda socha Svätopluka.
Pamätám sa, že vtedajšia opozícia jednohlasne kričala: Apage satanas! Odmietli osobu sochára, tematiku sochy, jej ideológiu, jej umiestnenie, jedným slovom všetko. A po voľbách sa ihneď spustila mašinéria, aby sa socha Svätopluka odstránila z hradného nádvoria.
Potom o niekoľko týždňov ustanovili komisiu (tu sa mi to už zdalo podozrivé), napokon zo sochy zoškrabali istý dvojzmyselný znak, z podstavca odstránili jedno slovo a všetko ostalo tak, ako bolo. Lebo takéto je slovenské status quo. Dva kroky dozadu, jeden dopredu.
Koncom minulého týždňa vyšla kniha o príbehu Hedvigy Malinovej. Po prezentácii knihy mi jeden známy povedal, že chvála Bohu teraz je koalícia tvrdá, čoskoro budeme mať statočného generálneho prokurátora, ktorý urobí poriadok aj v Hedviginom prípade. Uvidíte, on dá do poriadku status quo.
