Dnes je Lucie (r. 286 v Syrakúzach), od slova lux - svetlo. Napriek sľubu čistoty ju chceli vydať za pohana. Rozdala majetok chudobným a vylúpila si oči, aby ju nechcel. Udal ju ako kresťanku. Za trest ju mali previezť do nevestinca na posmech vozom ťahaným volmi. No ten sa ani nepohol.
Nasledovalo mučenie: liatie olova, vriaceho oleja aj moču, odrezanie prsníkov a dýka do hrdla. Za Diokleciána okolo roku 304 boli takéto receptúry. Ostatky sv. Lucie ležia v Benátkach, píše o nej Dante v Božskej komédii, namaľovali ju Carravaggio aj Tiepolo, je na oltári v pražskej Lorete. Inšpirácia trvá, pripomíname si ju postavou svätice v bielom so svetlom i piesňou Santa Lucia. Končia sa tmavé dni roka.
No u nás akoby dni tmavli. Slovensko je stále presnejšie rozčesnuté. Postboľševicko-eštébacko-komerčná polovica používa primitívne ťahy ako z rukáva stalinského prokurátora. Od samoúnosu po samonapadnutie. Tá druhá polovica, tá sa k novembru hlási, akurát si zavšivavili kožuch a autoderatizácia je stále nemohúcejšia.
(Vsuvka, počujem z kuchyne: Vám sa povie pevné termíny, ale ako deťom odpoviete, prečo dedko Večerníček nemá sneh, keď sa už dva týždne sánkujeme?)
Prekračovanie hraníc zákonnosti a šponovanie materiálu do prasknutia z dôvodov nenásytnosti, bohorovnosti, beztrestnej korupcie, podkladanej nenávisťou k slušným jednotlivcom i odlišným menšinám, ignorovanie politických zločinov súdnictvom - to sú predizby podobné tým, čo umožňujú nástup totalít. Takých ako Ficova družina, Rafaj s Kotlebom a Harabinom, Maticu s národným pokladom atď., takýchto kandidátov máme akosi priveľa.
