Igor Kucej je vynikajúci stranícky pokladník, a preto by bolo zvláštne, keby sa ho strana chcela zbaviť. Urobil pre ňu oveľa viac nielen ako jej radoví členovia či sympatizanti, ale aj vrcholoví funkcionári. Veď aj samotný predseda Dzurinda priznal, že nevie, ako dokázal Kucej narábanie s financiami strany premyslieť, vykonať, aj poupratovať.
Veľa ľudí si dodnes myslí, že SDKÚ nebola financovaná čistým spôsobom, že jej prepojenia na rôzne firmy a osoby mali zakryť stopy a znemožniť pátranie po financovaní strany - tomu všetkému a mnohému inému dokázal zabrániť hlavne Igor Kucej.
Inými slovami: podozrenia síce zostali, ale jeho šikovnosť zvíťazila na celej čiare. Zbaviť sa takéhoto straníckeho pokladu, špecialistu na financovanie politickej strany, pre ktoré sa predseda strany vzdal aj imunity, by preto bolo viac ako iba hlúpe.
Hlasovanie Ivety Radičovej za pokladníka Kuceja bolo prekvapujúce jeho zdôvodnením. To nemohlo v súčasnej koaličnej hystérii okolo voľby kandidáta na generálneho prokurátora nikomu uniknúť: „Hlasovala som za neho preto, lebo nebola žiadna iná alternatíva."
No, možno v strane platí pravidlo, že o návrhu predsedu strany sa hlasuje iba za a v takom prípade hlasovanie ani vyhlásenie Ivety Radičovej nemožno spochybniť. Ak však existuje možnosť zdržať sa alebo byť proti, potom bolo jej hlasovanie prinajmenej zvláštne.
