Už pri prvom kontakte s vedeckými faktami by malo byť každému súdnemu človeku jasné, že problém globálneho otepľovania nie je otázkou viery či pseudonáboženského presvedčenia. Ak si nie ste týmto celkom istí, pokúste sa na svet pozrieť z trochu väčšej perspektívy.
Súčasná koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére je vyššia než kedykoľvek za posledných 15 až 20 miliónov rokov. Samotný CO2 sa podieľa asi 60 percentami na zosilňovaní prirodzeného skleníkového efektu, ďalšie hlavné skleníkové plyny sú metán a oxid dusný.
Slnko, ľad a oceány
Ľudia spaľujú fosílne palivá a premieňajú krajinu tak rýchlo, že nárast skleníkových plynov je 10 až 1000násobne rýchlejší ako v geologickej histórii Zeme. A výsledok? Planéta sa otepľuje spôsobom, pre ktorý by ste v jej histórii asi len ťažko hľadali precedens.
Zatiaľ čo aktivita Slnka sa za posledných 50 rokov nezvýšila, stratosféra sa dlhodobo ochladzuje. To je dôkaz, že súčasné otepľovanie prízemných vrstiev atmosféry nesúvisí so slnečnou aktivitou. Navyše napriek tomu, že sa nachádzame vo výraznom minime slnečnej aktivity v rámci 11-ročného cyklu, globálne teploty sa blížia k rekordným hodnotám a posledné desaťročie je najteplejším obdobím od počiatku inštrumentálnych meraní teplôt.
Podľa posledných vedeckých poznatkov je rozloha plávajúceho ľadu v Arktíde najnižšia za posledných niekoľko tisíc rokov a rýchlosť úbytku ľadu v Grónsku a Antarktíde sa zvyšuje. Dnes by ste mali medzi vedcami problém argumentovať, že hladiny svetových oceánov narastú do konca storočia o menej ako jeden meter.
Len veľmi ťažko by ste hľadali oblasti sveta, kde horské ľadovce rastú. Ak takúto oblasť nájdete, zistíte, že tento (dočasný) nárast je spôsobený vyššími snehovými zrážkami v zime. Platí totiž, že teplejšia atmosféra je schopná udržať viac vodnej pary. Paradoxne môže preto globálne otepľovanie znamenať aj zimy s bohatšou nádielkou snehu, najmä v horských oblastiach.
