Minule som si uprostred správ uvedomil, že keby sa takto správali štvornožci, už dávno by bola príroda pustá a s množstvom definitívne vyhynutých živočíšnych druhov by sme sa stretávali len v učebniciach. Pán „politológ a filozof" Paška, buďte pokojný, tentoraz výnimočne nehovorím o vás ani o vašom večne namosúrenom šéfovi. Naopak, vďaka za úprimnosť, partia s vami je síce vždy drsná, no nevyvoláva falošné ilúzie.
Moju životnú naivitu bolestne atakujú práve ľudia, ktorých som dlhé roky považoval za dedičov VPN i novembra a neprestával byť ich verným voličom. (Hoci čoraz častejšie so zaťatými zubami). Práve oni sa už dlhší čas začali správať ako povestná opica preoblečená za „mladého pána" v jednej z rozprávok Wilhelma Hauffa. Až na to, že sotva možno považovať za veselý kúsok, ak v komunálnych voľbách na striebornom podnose naservírovali Bratislavu ľavici.
Po júnovom víťazstve ako zo sci-fi sme čakali nástup statočných mušketierov, ktorí nebojujú o vlastný mešec a kariéru, ale o spravodlivosť. Lenže kam sa podelo heslo „Všetci za jedného, jeden za všetkých"? Tajuplní sabotéri volieb generálneho prokurátora a prznitelia daného slova (ozaj, kto ich asi zadnými vrátkami vpustil na kandidátku?) pripomínajú skôr líšku, ktorá chvostom zametá stopy okolo vydrancovaného kurníka.
