Tajná voľba nemá v parlamente čo hľadať. Vraj má chrániť poslancov. Pred kým - pred voličmi, ktorí im dali svoj hlas? Alebo pred politickými stranami, ktoré ich kandidovali vo voľbách?
Okolnosti voľby nového generálneho prokurátora podnietili viacerých komentátorov na vyslovenie rozmanitých úsudkov týkajúcich sa procedurálnej stránky výberu osoby na spomínanú ústavnú pozíciu. Nechajme teraz bokom aspekt straníckej politiky, najmä súvislosti koalično-opozičného súperenia a vnútrokoaličných vzťahov.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Pristavme sa pri dvoch otázkach. Prvou je načasovanie a opodstatnenosť samotného návrhu na zmenu spôsobu voľby generálneho prokurátora, druhou je zavedenie verejného (otvoreného) hlasovania namiesto tajného.
Návrh na zmenu spôsobu voľby generálneho prokurátora označili niektorí pozorovatelia za účelový a porušujúci princíp nemennosti pravidiel počas hry. Účelový návrh to nepochybne je, keďže sleduje určitý účel, avšak princíp nemennosti pravidiel počas hry v nijakom prípade neporušuje.
Hra sa skončila
Obidve doterajšie kolá voľby generálneho prokurátora (najprv s tromi, potom s dvomi kandidátmi) prebehli v Národnej rade podľa platných pravidiel na základe tajného hlasovania.
K nijakej zmene pravidiel počas hry tu nedošlo. Opakovaným nezvolením generálneho prokurátora sa však hra skončila (dvakrát a bezvýsledne). Navyše, funkčné obdobie generálneho prokurátora stále trvá a výkon jeho funkcie, odvodený od tajného hlasovania v parlamente, nie je nijakým spôsobom ovplyvňovaný úvahami o zavedení verejnej voľby a ani nebude nijako ovplyvnený v prípade, ak sa tento spôsob voľby zavedie. Ak sa pravidlá napokon zmenia, tak sa zmenia už pre inú hru. Tá doterajšia sa už fakticky skončila.
K nevyhnutnosti zmeny pravidiel dochádza vždy vtedy, keď hráči začínajú prejavovať neschopnosť hrať podľa platných pravidiel.
Zostávajú potom dve možnosti: buď ukončiť hru a zaviesť nové pravidlá, aby hra mohla pokračovať (bol to prípad zavedenia priamej voľby prezidenta po voľbách 1998, čomu predchádzalo viac ako ročné neobsadenie najvyššej ústavnej funkcie v dôsledku neschopnosti parlamentu zvoliť hlavu štátu; bude to zrejme aj prípad voľby generálneho prokurátora v roku 2011), alebo sa zmieriť s tým, že hra sa skončí bez ďalšieho pokračovania.
Pre ústavný systém je tá druhá možnosť nepredstaviteľná, pretože by znamenala ťažko napraviteľnú alebo aj nenapraviteľnú poruchu. Sťažnosti na údajnú zmenu pravidiel počas hry preto môžu byť v skutočnosti zásterkou zámeru blokovať fungovanie príslušnej zložky ústavného systému cez odmietnutie akýchkoľvek zmien (aj tých potrebných).
Neorganický prvok
Myšlienku zaviesť verejné hlasovanie pri voľbe generálneho prokurátora (a širšie - aj ďalších funkcionárov volených parlamentom) namiesto tajného hlasovania označili niektorí komentátori za zrušenie výdobytkov novembra 1989 (predseda Smeru Robert Fico ho nazval „zlomením chrbtice demokracie").