Britský spisovateľ William Boyd nedávno v denníku Guardian pochválil Knihu o cintoríne od Daniely Kapitáňovej. Potešil som sa a pocítil som aj istú hrdosť na to, že si zo záplavy kníh na britskom trhu vybral túto.
Preklady našej prózy do angličtiny sú vzácnosťou, preto treba vyzdvihnúť prácu Julie Sherwoodovej, dcéry Agneše a Jána Kalinovcov, slávnych emigrantov, prešovských rodákov. Moju radosť posilnil aj fakt, že som nedávno s pôžitkom prečítal Boydov triler Večný nepokoj. Dobre viem, aké ťažké je získať v cudzine mediálny ohlas, zvlášť od renomovaných osobností, a želám Daniele a Julii, aby mal preklad úspech.
Dlhší čas strávený v zahraničí mi pomohol pochopiť, odkiaľ pochádzam a čo všetko znamená domov. O svoju vlasť, Československo, som prišiel ako šestnásťročný. Dosť dlho mi trvalo, kým som si zvykol na tú novú, oklieštenú, ktorej prvé politické vedenie mi bolo cudzie.
Dnes si myslím, že nám rozdelenie a pád takmer na dno napokon prospeli. Slovensko sa za uplynulé desaťročie zmenilo najrýchlejšie vo svojich dejinách. Slováci sa nikdy nemali tak dobre, ako teraz. Škoda, že si to tak zriedkavo uvedomujeme.
Hranice domova nemusia byť len geografické, nosím si ich aj v hlave. Domov sú bryndzové halušky, ktoré navarím priateľom v Berlíne, výlet do Nízkych Tatier, pitie vína z Malých Karpát, noc v Subclube, dva dni na festivale Pohoda, koncert v Slovenskej filharmónii či grafity na panelákoch v Petržalke.
