Cez víkend rokovali najvyššie orgány strán pripravujúcich sa na parlamentné voľby. V sobotu symbolicky snemovali delegáti strany, ktorá v septembri do parlamentu vstúpi, a aj partaje, ktorá z neho po dvanástich rokoch odíde. Kým v súvislosti s ANO ešte nie je úplne zrejmé, čo s ňou do parlamentu príde, v prípade SDĽ je jasné, čo s ňou zákonodarný zbor opustí. Ak by mala mať ľavicová politika na Slovensku iba koncošovsko-migašovskú tvár, niet za čím banovať, aj keď pre politickú vyváženosť pomerov nie je dobré, aby ľavica dlhodobo v parlamente absentovala. Skúsenosti hovoria, že niet dôvodu tešiť sa na účinkovanie žiadnej novej politickej strany. Aliancii spolumajiteľa TV Markíza P. Ruska treba však nechať prinajmenej sto dní parlamentnej existencie na to, aby sa ukázalo, aké bude jej reálne pôsobenie.
Je príznačné, že o priazeň Ruskovej ANO sa na prvom republikovom kongrese s výnimkou HZDS a SDĽ uchádzali takmer všetky relevantné strany. Nielen z hľadiska preferencií beznádejná OKS a DS, ale aj Smer Roberta Fica považuje alianciu za strategického spojenca. Mať za chrbtom najvplyvnejšie médium je totiž silné politické afrodiziakum, ktorému sa prakticky nedá odolať. ANO z kongresu vyslala pre budúcnosť dva dôležité signály. Aj naďalej sa hlási k programu reforiem a vstup do vlády podmieňuje jej proreformným programom. Zmenou v slovníku aliancie je vyhlásenie, že ANO je pripravená vstúpiť do vlády „bez akýchkoľvek kategorických osobných či personálnych podmienok“, čím korigovala doterajší postoj svojho podpredsedu Ľubomíra Lintnera, ktorý z vládnej funkcie vylučoval súčasného premiéra Mikuláša Dzurindu. Otvára sa tak priestor pre zjednodušenie povolebných koaličných rokovaní, ktoré budú beztak komplikované.
