ých politikov a vojenských jednotiek pri riešení globálnych problémov (Kosovo, Afganistan) je celkom logická a oprávnená a prejavila sa aj v osobnom blahoželaní G. Busha J. Stankovi, najdôležitejším argumentom na takéto tvrdenie je ich presvedčenie, že sa im podarilo rozptýliť obavy americkej administratívy a prezidenta zo zmeny geopolitického smerovania Slovenska po septembrových voľbách, čo by ani v prípade návratu V. Mečiara a HZDS k moci zrejme do dôsledkov nenastalo. Nájsť totiž partnera na zmenu politického kurzu v blízkom okolí Slovenska je veľmi náročné – už ani Rusko za Putina po 11. septembri nie je tým Ruskom, čo bývalo. V každom prípade však vnútropolitické skutky „Starého“ a jeho družiny nedávajú západným politikom dôvod, že by sa na neho mohli spoľahnúť a mohli mu pri citlivých otázkach dôverovať – aj keď verbálne vyjadrenia predsedu HZDS úporne signalizujú opak.