Blížia sa Vianoce, sviatky pokoja a mieru, a tak som si povedal, že by som mal napísať čosi pekné o slušných ľuďoch. Len čo som si sadol k počítaču, vyskočila na mňa správa o slušnom človekovi Guillermovi Fariňasovi, ktorému Európsky parlament udelil Cenu Andreja Sacharova za obhajobu ľudských práv a demokracie.
Cenu si mal prevziať v Štrasburgu práve dnes, keď píšem tieto riadky, 15. decembra. Ale neprevzal. Kubánska „vlasť" mu nedovolila vycestovať z Kuby. Má smolu. Ako väčšina slušných ľudí, čo chcú slušne žiť v neslušnom režime.
Podobne pochodil pred pár dňami aj iný slušný človek - čínsky disident Liou Siao-po, čerstvý laureát Nobelovej ceny za mier. Aj ten má smolu: ďalší slušný človek v neslušnom režime. Z čínskej basy do Štokholmu sa cestuje ťažko, a tak mala Nobelovu cenu prevziať laureátova manželka. Lenže ani tá nikam vycestovať nesmela. Aj ona má smolu.
Aj slušná dáma Ľubica Trubíniová má smolu. Zoči-voči „ťažkej demolačnej technike" pred bratislavským PKO optimisticky povedala: „Slušný kultúrny podnikateľ by mal rešpektovať verejný záujem." Tým slušným kultúrnym podnikateľom myslela firmu Henbury Development a s ním spojeného investora skupinu J&T - áno, presne tú, ktorá vás láka investovať agresívnym sloganom „Nedovoľte ani slnku vyjsť bez toho, aby ste na tom zarobili".
Nádej pani Trubíniovej a všetkých zúfalcov, ktorí bránia PKO, má šancu iba vtedy, keď nad PKO slnko vyjde a J&T zapadne. (Pri tejto príležitosti by som rád odcitoval výrok bývalého nemeckého kancelára Helmuta Schmidta: „Ľudstvo môžete rozdeliť do troch kategórií. V prvej sú normálni ľudia ako vy a ja. Možno sme ako chalani ukradli nejaké jablko zo susedovho stromu alebo čokoládu v supermarkete. Ale inak sme spoľahliví, normálni ľudia. Druhá, menšia kategória, sú ľudia s kriminálnou povahou. A v tretej kategórii sú investiční bankári.")
