Odbehnem od kresania, niečo nameriam na kresané jaseňové hranoly a dievčatá to potom vysekávajú. Väčšina z nich je veľmi udivená tým, že je im prejavená dôvera pri práci s drevom, ale s dlátkami im to naozaj ide. Robia pomaly a precízne.
So sekerami je to horšie. Podstatne. Tam už treba mať v ruke istotu a švih. Aj tak sú uveličené, doma ich posielajú len variť či upratovať. Kam len ten svet speje?
Chalani sa po pár hodinách práce sťažujú, že nemôžu otvoriť ruku. Držia sekery kŕčovito, nie sú zvyknutí. Druhý deň majú krvavé mozole. Mladícke nadšenie nestačí.
„Tak ich neotvárajte. Večer sekeru vyberieš a ráno nasunieš a pokračuješ v práci."
