Výsledky medzinárodného testu PISA, ktoré zaradili pätnásťročných Slovákov v čitateľskej gramotnosti na jedno z najnižších miest v krajinách OECD, nás nemajú prečo prekvapovať - pokles pasívnych aj aktívnych jazykových schopností je dlhodobým trendom nielen u žiakov, ale aj u dospelej populácie. (Napokon, ako sme sa mohli presvedčiť na stránkach tohto denníka, s jednou z otázok testu mali ťažkosti aj niekdajší vysokoškolskí pedagógovia z radov poslancov.)
Tento jav má zrejme viacero príčin, popri zníženom záujme o čítanie krásnej literatúry svojím dielom iste prispievajú aj moderné komunikačné prostriedky ako esemesky či e-maily, ktoré uprednostňujú rýchlosť, a teda aj skratkovitosť a jednoduchosť informácií na úkor jazykového a myšlienkového bohatstva.
My starší si ešte pamätáme definíciu geniálneho jazykovedca súdruha Stalina „veta je napísaná alebo vypovedaná myšlienka" (podčiarkol som ja, nie súdruh Stalin), a v tomto mal výnimočne pravdu. Ľudia totiž vedia myslieť iba prostredníctvom slov.
Pri jednej z menej očividných príčin spomínaného úpadku by som sa teraz chcel pristaviť. Príklad pochádza z Veľkej Británie, ale má určite širšiu platnosť. Sociológovia si všimli, že na vysokých školách, ale aj v náročnejších povolaniach, ktoré si vyžadujú rečové zručnosti a schopnosti, sú oveľa úspešnejší mladí ľudia zo stredných vrstiev ako tí, ktorí pochádzajú zo sociálne slabších rodín.
