Informačná asymetria a symetria záujmov, ako Ivan Mikloš výstižne pomenoval dôvody bezbrehého kradnutia pri verejných IT „tendroch" (nielen za minulej vlády), obrali daňových poplatníkov tejto krajiny minimálne o desiatky miliónov eur. A vzali im možnosť vybavovať si úradné veci na diaľku.
To znamená tak, aby sa nemuseli na vlastnej skúsenosti opakovane presviedčať, že slovu zákazník rozumejú úradníci asi tak, ako mu pred miliónmi rokov rozumeli ľudoopy.
Ťažko povedať, či je príčinou bezcharakternosť politikov, alebo to bola skrátka sila kontextu (čiže ťarcha prerozdeľovania priveľkého objemu peňazí), ktorý tak často pri hodnotení správania jednotlivcov podceňujeme. Inými slovami, je otázne či by to dopadlo inak, ak by bol v posledných rokoch pri koryte niekto iný.
Nech je to akokoľvek, vidina provízií tučnejších ako kedykoľvek v minulosti tak zatemnila mysle úradníkov a politikov, že zdanlivo stratili akúkoľvek súdnosť a pud sebazáchovy, ktorý by im kázal nakupovať IT aspoň trochu vo verejnom záujme. Dostať sa z tohto marazmu nebude ľahké.
Štát platí viac, dostáva menej
Ivan Mikloš vyrukoval do boja s desatorom zásad verejného obstarávania IT, ktoré majú viesť k lacnejším, transparentnejším a efektívnejším nákupom info-komunikačných technológií.
Dokument rezortu financií diagnostikuje kľúčové problémy verejných nákupov IT, ku ktorým patrí záhadne slabá účasť v niektorých tendroch, zneužívanie autorských práv na to, aby sa dodávateľ u zákazníka „zabetónoval", prelievanie peňazí cez subdodávateľov či štedré dodatky k existujúcim zmluvám, ktorými sa dá dobre vyhnúť takým zbytočnostiam, ako je vypisovanie ďalších súťaží.
Spočítané a podčiarknuté, štát platí za IT oveľa viac, ako súkromné firmy - a za minuté peniaze dostáva neporovnateľne nižšiu hodnotu. Navyše, informatizáciu nevie koordinovať, nevie definovať finančnú efektívnosť investovaných peňazí a neraz nakupuje zbytočnosti, ktoré nemajú zmysel, alebo platí viackrát za to isté. Hoci samotné konštatovanie málokoho prekvapí, Ivanovi Miklošovi patrí karma za to, že to verejne priznal.
Pokušenie a riziká
Náprava nebude ľahká. Po prvé, pokušenie pri rozdeľovaní peňazí býva veľmi silné, bez ohľadu na stranícke tričká. A po druhé, IT - a aj celý biznis okolo nich - sú žiaľ zložitejšie, ako by sa mohlo zdať. Preto aj dobre mienené zásady ukrývajú viaceré riziká.
Napríklad, prvý bod desatora hovorí o potrebe vniesť do obstarávania viac konkurencie, lebo o niektoré lukratívne kontrakty za desiatky miliónov eur sa záhadne uchádza iba jedna či dve firmy. No kým niekedy môžu byť dôvodom nezáujmu skutočne umelé bariéry (prípadne dohody medzi dodávateľmi), na niektoré zložité riešenia sa skutočne nenájdu ani traja uchádzači reálne schopní zadanie splniť.
