Je veľa interpretácií toho, čo sa na Vianoce vlastne stalo. V záplave metafor a ich stáročnom dolaďovaní to zašlo tak ďaleko, že teologické spory o to, o čo vlastne v príbehu, ktorý sa stal ikonou kresťanskej verzie oslavy zimného slnovratu išlo, prekryli časom aj jeho hlavné posolstvo.
Keď sa dátum tejto udalosti stal po stáročiach začiatkom kresťanského letopočtu, stala sa táto udalosť rokom nula. Hovoríme o našom letopočte alebo o čase pred ním. „Archaické" vyjadrovanie hovorí o rokoch Pána či o rokoch pred Kristom. Anglofónna časť civilizácie ešte používa popri skratkách CE a BCE aj skratky AD a BC.
A tak sa letopočet stal letopočtom, ktorý si privlastnili aj tí, ktorým udalosť v Betleheme veľa nehovorí. Určite im však nehovorí toľko, že by podľa nej museli zmeniť svoje videnie sveta a ľudí.
Skrotený rebel
Vianoce v tej najpôvodnejšej verzii boli práve takýmto reštartom. To, že si Ježiša Krista následne privlastnili náboženské establishmenty a obliekli ho do vyberaných šiat a dali mu na hlavu kráľovskú korunu, má svoju logiku. Odborníci to nazývajú domestifikácia charizmy. Skrotený rebel sa tak stal oveľa prijateľnejším ako jeho pôvodná verzia. Ten, ktorý kritizoval formalizmus a prázdny ritualizmus, sa stal ochrannou známkou nového monopolu na pravdu.
Ten, ktorý v náboženských profesionáloch a ich modlárstve videl hlavný problém autentického života v pravde, sa stal novou modlou. Tak to už býva. Ostrosť videnia novátorov otupia interpretácie mocnárov. Skrotenie pravdy sa začína aj končí, keď sa jej zmocnia tí, ktorým ide iba o moc.
Po vyše dvetisícročnej histórii kresťanstva asi žiadnemu cirkevnému ústrediu nenapadne, že Ježiš Kristus bol možno aj kritikom spoločenských pomerov. Bol totiž kritikom pokryteckej dvojtvárnosti, prázdnej náboženskej praxe a jej odtrhnutosti od reálneho života.
