Virvar v súvislosti s takzvanou kauzou hayekovci nie je ešte ani zďaleka na konci, ale noviniek - či už ústavných, politických, partajných alebo iných - neustále pribúda. Viditeľne hlavné posolstvo je však stále rovnaké - Martin Chren zostáva stále štátnym tajomníkom, Juraj Miškov ministrom a Iveta Radičová predsedníčkou vlády.
Podľa štábnej kultúry by malo byť poradie troch menovaných opačné, keďže však v tomto prípade akákoľvek kultúra vrátane štábnej jednoducho neexistuje, poradie je dané iba mierou vzdorovitosti uvedených. Kauza hayekovci už totiž neexistuje - prinajmenej odvtedy, ako Ivan Švejna oznámil odchod z postu štátneho tajomníka a vláda ho z funkcie odvolala.
V tejto chvíli je jedno, či tak urobil na základe vlastného rozhodnutia, alebo po dohovore Bélu Bugára, prípadne iných ľudí. Podstatné je to, že jeho odchodom sa z dua stal sólista a že kauza sa premenila iba na kauzu osoby a funkcie Martina Chrena, ku ktorému sa postupne pridali Juraj Miškov a ich stranícky šéf Richard Sulík.
Stoja na opačnom brehu ako premiérka Radičová, pričom sú spolu vo vládnej koalícii. Tá potom môže fungovať len tak, že funguje ad hoc, prípadne nefunguje vôbec.
Ešte sa nerozhodlo
Jedna vec je rovina úradná, iná politická. V rovine úradnej v kauze Martina Chrena už rozhodol Najvyšší kontrolný úrad, ale rozhoduje ešte Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad. NKÚ skúma to, či zainteresovaní konali hospodárne. ÚVO kontroluje postup pri zadaní zákazky a Protimonopolný úrad hodnotí jej férovosť - teda či sa hayekovci nedohodli s inými firmami ešte skôr ako so zadávateľom.
Takže až po zverejnení všetkých troch stanovísk bude možné celú záležitosť posúdiť komplexne, pričom niet inej možnosti ako trom inštitúciám dôverovať, že kontrolu uskutočnili naozaj svedomito.
