Ak by sa v Minsku znenazdania prebudil Newyorčan, mal by pocit, že sa ocitol v spomalenom filme. Celé veľkomesto totiž pôsobí pokojným až ospalým dojmom, a pritom je metropolou krajiny, ktorá sa rozvíja nečakane rýchlo.
Je možné, že tento dojem pomáha vytvárať aj charakter mnohých ulíc. Podobu azda najväčšej a najdlhšej z nich, Prospektu nezávislosti, formuje osemprúdová cesta, širokánske chodníky a hradby mohutných budov, ktoré sa neprerušene tiahnu dlhé kilometre a ústia v centre na Námestí Lenina.
Ľudia, ktorí sa v tomto rozľahlom priestore trúsia po jednom alebo v malých skupinkách, len málokedy vytvoria typický veľkomestský dav.
Námestie Lenina pred časom premenovali na Námestie nezávislosti, ale zastávka metra pod ním si zachovala pôvodný názov a jeho opodstatnenie naďalej podporuje i atmosféra tohto zvláštneho miesta.
Pod zemou sa skrýva moderné nákupné centrum Stalica s reštauráciami, kaviarňami a kinom. Na povrchu by sa na prehliadku mohlo zoradiť niekoľko divízií armády, lebo s rozlohou sedem hektárov je to najväčšie námestie v Európe.
Okolo neho stoja obrovské chladné budovy mestského úradu, univerzity či úradu vlády, ktorú v sovietskom konštruktivistickom štýle navrhol architekt Josif Langbard. Vďaka tomu, že ju postavili z betónu, prežila ako jedna z mála ničivé vojnové pustošenie.
