Po českých parlamentných voľbách sa zdalo, že Česko bude mať po takmer pätnástich rokoch konečne stabilnú vládu, ktorá bude môcť naplno dokázať svoj reformný a aj protikorupčný potenciál.
Koniec roku 2010 však otriasol všetkými týmito istotami.
Nový prvok českej demokracie
Vládna kríza okolo korupčného prípadu ministra životného prostredia Pavla Drobila ukázala, že i nová vládna koalícia je napriek pohodlnej väčšine 118 kresiel rovnako nestabilná ako jej predchodkyňa. A aj napriek deklarovanému boju proti korupcii rovnako náchylná, ak nie náchylnejšia, na úplatkárstvo ako predchádzajúce vlády.
Kreslo premiéra vlády, na ktorom sedí šéf Občianskych demokratov Petr Nečas je rovnako vratké, ak nie vratkejšie, než tie, ktoré sa predčasne zosypali pod jeho predchodcami Stanislavom Grossom, Vladimírom Špidlom alebo naposledy Mirkom Topolánkom.
Prekvapujúce vyústenie krízy, keď sa garantom dohody, navyše tajnej, o prežití koalície stal prezident Václav Klaus, však prináša do českej demokracie celkom nový rozmer, „prezidentskú vládu", ktorej je hlava štátu fakticky protektorom.
Pre Českú republiku z toho vzhľadom na prezidentské vystupovanie Václava Klausa v minulých rokoch plynie viacero rizík, ktorých rozsah môžeme v tejto chvíli len odhadovať.
Predovšetkým preto, že nehľadiac na posledné dva roky v úrade zostáva Klaus veľmi aktívnou, ambicióznou politickou figúrou, ktorá sa rozhodne nechce uspokojiť s úlohou kladenia vencov, vyhovujúcou jeho slovenskému partnerovi Ivanovi Gašparovičovi.
Pomsta veveričiek
Václavovi Klausovi sa podarilo vo finále krátkej, ale dramaticky vyzerajúcej vládnej krízy prinajmenšom vytvoriť dojem, že bez jeho zásahu by vláda po polroku existencie neustála hlasovanie o nedôvere, ktoré po Drobilovej demisii vyvolala opozičná sociálna demokracia.
Pomohla mu v tom najmenšia, nevypočítateľná vládna strana Věci veřejné, ktorej skutočný líder Vít Bárta súhlasil s podporou kabinetu až po súkromnej schôdzke s Klausom a nasledujúcom prezidentovom zaštítení „tajnej dohody" o pokračovaní koalície. Predovšetkým voči premiérovi Petrovi Nečasovi, ktorý sa práve nedávno vymanil z povesti „Klausovho žiačika", to bolo veľmi ponižujúce gesto, od Bártu a Vecí verejných tak trochu akt pomsty.
