Ak sa na ňom ani nie tak dávno dali budovať ľudské osudy, dnes poletuje vo vetre ako použitý toaletný papier.
Keď nedávno naivný politický nováčik Richard Sulík v rámci kampane okolo všemožne sabotovaného referenda ohlásil, že mu v osobnom rozhovore prisľúbili účasť aj pán prezident a čerstvo detronizovaný expremiér, okamžite vyvolal hysterický rev, že je podvodník. Akoby sa súkromne vyslovené slovo stalo pravdou, až keď ho hodnostár vysloví ex cathedra. Dnes tuším najlepšie všetko hodiť na papier, opatriť veľkou pečaťou - a nedodržať.
Ani sa mi nechce veriť, čo všetko pred rokmi v našom rodinnom hodinárstve stálo na slove. Celú „administratívu" predstavoval neveľký, kdesi v kúte pohodený trhací blok. Tuším len na kúpené hodinky sa vypisovali záručné formuláre. Pri budíkoch ani to nie. Stačil na zadnej strane nožom vyškriabaný dátum a otcov či strýkov monogram. (S podobným budíkom som sa ako vojak stretol na Šumave. Šiel bez opravy od roku 1936. Ale to je iný príbeh.)
Vždy krátko po prvom sa v obchode zjavil drobučký trafikant ako z Trnkovho filmu. Otcov priateľ z detstva, ktorého každý volal len Bélinko. Bez slova uprel na otca smutné guľaté očká a otec mu z kasy mlčky podal niekoľko bankoviek. Bélinko poďakoval a otec pre poriadok poznačil do bloku „Béla 5000,-". Človiečik nakúpil tovar do trafiky a keď sa obchody rozbehli, zjavil sa s peniazmi.
