Výstavbu a výsadbu nového parku si pamätám zo 60. rokov pod Nitrianskym hradom vedľa starej Sihote s tanečným parketom, altánom pre muziku a jazierkami zo starého koryta rieky. Je tam aj kúpalisko a PKO.
A ešte z polovice 90. Tematický zájazd výtvarníkov s dr. Horváthovou mal názov Nové parky v Paríži. Jedného na sídlisku bol autorom Jean Arp, ďalší je na rozľahlej streche stanice Montparnasse, spod neho vyrážajú vlaky TGV. Inde nezhodili nefunkčný kilometrový viadukt z betónu, pokryli ho parkom.
Na brehu Seiny zrušili starú výrobu Citröena a rozvinuli tam obrovský park so sklenenými vežami, šiestimi tisíckami druhov flóry a čudesnou fontánou striekajúcou nečitateľnými vzorcami striedajúcimi sa s pauzami, množstvo kolmých prúdov vody priamo z kamenných terás. O kolosálnej hravosti hovorí jačanie detí, čo sa s prúdmi naháňajú i schovávajú nevediac, čo vodní mužíci urobia v najbližšej chvíli.
Zájazd skoncipoval a odbornými podkladmi vybavil architekt Karol Katoš. Okrem tvorby v zeleni bol aj špecialistom na historické železničné stanice. Nielen svätojurská I. konská nás spájala. Keď sme boli piataci na stavebnej fakulte, on bol mladý asistent na Odbore architektúry. Pred pár dňami nás opustil.
