Spoliehať sa na krátku pamäť voličov aj médií je dlhodobo osvedčená a zväčša aj úspešná stratégia v politickej komunikácii, ktorou sa dá ľahko vyhnúť obvineniam z pokrytectva.
Aktuálne kritické vyjadrenia Smeru na adresu maďarského mediálneho zákona, zákona o RTVS a s tým súvisiace bojkotovanie voľby nového šéfa spojenej verejnoprávnej inštitúcie sú tiež pokrytecké. A vzhľadom na to, že následky mediálnej politiky Smeru sú citeľné dodnes, sa dajú označiť priam za výsmech do tváre.
Kritika zo strany Roberta Fica, že vláda dostatočne neprotestovala proti maďarskému náhubkovému zákonu, je čiastočne oprávnená. Vláda síce v súvislosti so zákonom úplne nemlčala, no vyjadrenia do médií vyzneli takzvane „čajovo". Slovenská politická špička mohla a mala reagovať proti nedemokratickým postupom vzdialeným iba niekoľko metrov od hlavného mesta oveľa výraznejšie.
Otrepaná taktika
Kritiku predsedu Smeru však v konečnom dôsledku nemožno brať veľmi vážne. Jednak preto, že jej cieľom bolo, ako už opakovane v minulosti, spraviť zo svojich oponentov pätolízačov maďarskej politiky. Priehľadná, otrepaná a nacionalistická taktika.
Ficova kritika je irelevantná aj preto, že to boli práve Ficova vláda a Ficov minister kultúry, ktorí stáli za podobne zahanbujúcou mediálnou legislatívou, ako je tá aktuálna maďarská.
Aj keď predseda Smeru odmieta prirovnania (stále účinného) slovenského tlačového zákona k tomu maďarskému, paralel je niekoľko. Oba zákony zaviedli možnosť pokutovať printové médiá zo strany politickej moci.
