Patria k nim aj osudy kníh dlho utajovaného či zamlčiavaného maďarského spisovateľa svetového rangu Sándora Máraia. Dve desaťročia po autorovej smrti rezonujú jeho diela čoraz hlasnejšie nielen v Maďarsku a v šírom svete, ale vďaka vydavateľstvu Kalligram sa s nimi môžeme zoznámiť i my, takpovediac jeho rodáci.
Už v roku 2001 vyšla bez výraznejšieho ohlasu pôvabná Kniha byliniek a v roku 2003 nostalgický román Sviece dohárajú (poznáme aj jeho divadelnú podobu) - obe knihy by sa dali charakterizovať ako „drobnosti majstra".
Teraz sa na pulty kníhkupectiev dostáva jedno z najvýznamnejších diel, memoáre nazvané Zem, zem!... Považujem túto prózu za kľúčovú aj pre poznanie našej vlastnej minulosti - v slovenskej literatúre podobné dielo nemáme - a preto si ju dovoľujem odporúčať do širšej čitateľskej pozornosti.
Nazval som Máraia naším rodákom, hoci on by s takým označením asi nesúhlasil, lebo sa síce narodil v Košiciach, ale to boli uhorské meštianske Košice a on z nich ako osemnásťročný odišiel do Budapešti.
Celá Máraiova kniha, zachytávajúca obdobie konca vojny a plazivého nástupu komunistického režimu, je bystrým, filozoficky hĺbavým a zároveň neľútostným svedectvom o rozklade a zániku meštianstva, alebo ak chceme, strednej vrstvy.
