„Každý, kto rozmýšľa, je nešťastný," hovorí Sergej Dovlatov v jednej zo svojich poviedok. Niektoré vrany krákajú celý deň, iné nemajú čo povedať. Vidím jednu z nich, ako kráča hore-dolu po mojom trávniku ako Hamlet po scéne. Trápi ju akýsi neriešiteľný problém, dačo, z čoho sa vrana nevie sama vysomáriť.
Ale zrejme jej to stojí za pokus, napriek rámusu, čo robia jej príbuzní, čo jej poletujú nad hlavou, akoby cesta, nad ktorou majú dozor, nebola posiata len popadaným lístím a škvrnami ľadu, ale aj zvieratami, čo čerstvo prešli autá.
Tajomný pocit
Keď sa ľudia sťažovali na krutú zimu, môj nebohý otec, ktorý vždy našiel pekné slovo takmer na všetko, ich zvykol utešovať tým, že im pripomenul radosť z taniera horúcej polievky a silného trúnku, za mimoriadnych okolností prípustného aj v skorších denných hodinách. Tvrdil navyše, že zima zvyšuje sústredenie mysle.
