Prehrmeli sviatky - podľa niektorých sviatky hojnosti -, veď sa aj hovorí: „najesť sa ako sedlák na Vánoce". Prehrmel aj ples, odignorovať ho nebolo možné, lebo aj pri nákupe bežných potravín vyskakovali z poličky s novinami vycerené šťastné úsmevy, hlboké dekolty, no najmä obrovské sumy - za róby, za jedlo, za kvetinovú výzdobu... Plesanie nateraz nekončí, stoly sa aj ďalej prehýbajú a sumy lezú do závratných výšok. Toľko prevažne bulvár.
Ak siahneme po „serióznejších" médiách (pravdaže v rámci slovenských možností), témy sa radikálne menia. Vraj sa na nás valí drastické zdražovanie, možno vypuknú aj sociálne nepokoje. Spoločným menovateľom podobných tvrdení je zvrat, že ľudia si budú musieť poriadne „utiahnuť opasky". Ktorí menovite, to nevieme, lebo napríklad o tých, čo plesali, sa nepíše. Nepôjde asi ani o starostky či starostov, prípadne primátorov, tí si uťahujú akurát tak zo svojich voličiek a voličov (česť niekoľkým výnimkám).
Pri uťahovaní opaskov pôjde teda o nás, čo neplesáme, a ani nerozhodujeme o vlastných platoch, odmenách, respektíve odstupnom. Určite sa nájdu extrémne prípady ľudí v núdzi, ale tie tu boli aj za minulej - že vraj sociálnej - vlády. A veď o kom by inak vysielali to modré, ružové či aké z neba, však?
