Pred Vianocami som kúpil niekoľko kníh ako darčeky. Zabudol som na tých, komu má byť táktorá kniha venovaná, myslel som na to vedľajšie, na seba. A tak aj bolo, knihy prischli mne.
Kajám sa, môj vkus je dosť úzky, ťažko ho vnucovať iným. Aj v prípade, keď čítam knihu, ktorá mi má vyhovovať, nuž, môj vkus sa ešte zužuje. Je to odporná vlastnosť, stále mám výhrady aj k autorom, ktorých inak považujem za dobrých.
Paulo Coelho je svetovo uznávaný autor a jeho kniha Pútnik z Compostely má úspech. Už som čosi od neho čítal a bol som zvedavý, ako sa zmocní tejto témy. Hladko. Vie si postaviť zložité a ťažko prijateľné situácie tak, aby sa ľahko čítali.
Téma knihy pripúta pozornosť mnohých, lebo táto kresťanská problematika má aj hlbšiu duchovnú platnosť. V knihe sa ukázalo, že je téma až príliš široká, umožňuje zaradiť do knihy fantazijné prvky, ktoré zväčša poznáme z mimokresťanských orientálnych kultúr. Áno, kultúry sa zbližujú, ale netreba z nich robiť zmes.
Všetko sa to tu ľahko, hladko číta - vízie, boj so zlými duchmi a praktiky, ktoré by sme z tradične kresťanského pohľadu mohli nazvať bosoráckymi. Coelho sa zľahka vyrovná so všetkým. Atraktívne partie sa dobre čítajú a netrápia čitateľa. Ale mňa práve trápi tá ľahkosť, s ktorou sa tento autor vyrovnáva s hocičím.
