Bývali časy a neboli veľmi vzdialené, keď väčšina Nemcov ani len nechyrovala, že Slovensko je európska krajina pod Tatrami a nie na Balkáne, a jeho hlavným mestom nie je Ľubľana, ale Bratislava.
Ale časy sa menia, spor o grécku pôžičku ako i víťazstvo Slovákov na majstrovstvách vo futbale nad Talianmi robí zo Slovenska v nemeckých končinách pojem. Najnovšie je Slovensko mediálnou témou ešte z iného dôvodu.
Od mája budú mať Slováci spolu s občanmi ďalších krajín Európskej únie, ktoré vstúpili do únie v máji 2004, voľný prístup na nemecký pracovný trh. Odborníci počítajú až s 200tisíc „gastarbeitrami" z Východu. Či je to veľa, alebo málo, na tom sa Nemci zhodnúť nevedia, a ešte menej na tom, či je dobré, že prídu.
Dve strany mince
Nemeckí stredno a veľkopodnikatelia sa na Slovákov, Poliakov, Estóncov tešia, lebo v nich vidia úspory v prevádzke. Nemecko nemá všeobecne platnú minimálnu mzdu, len v niektorých odvetviach bola pod tlakom odborov presadená.
No i v tarifne pevných odvetviach je nasadená tak nízko, že chýbajú ľudia, ktorí by boli ochotní pracovať za minimum. Tak niet divu, že zamestnávatelia dúfajú v posily z Východu a už teraz usilovne verbujú a pripravujú pôdu na májový hospodársky rozpuk.
Široká verejnosť, médiá a miestami i politici naproti tomu šomrú. Z Východu totiž nepríde „nejaká" hospodárska výpomoc, lenže „lacná" pracovná sila a tá môže pomery v krajine značne skomplikovať. Nezamestnanosť domácich, ktorým sa za lacné pracovať nechce, bude narastať a tým klesať i ich životná úroveň.