súdy dávajú za pravdu.
Rozhodnutie krajského súdu, podľa ktorého ministerstvo financií nemôže kontrolovať financie Najvyššieho súdu, neprekvapilo. Podobne ako neprekvapí budúca správa o tom, že Najvyšší súd rozhodnutie krajského potvrdí. Treba mať naozaj veľkú fantáziu na predstavu, že Najvyšší súd vo veci možnosti kontroly nakladania s financiami na Najvyššom súde rozhodne, že ministerstvo takúto právomoc má. Inými slovami, že ministerstvu otvorí doteraz zabarikádované dvere.
Aj pri náhodnom prideľovaní vecí, aj pri náhodnom zložení senátov totiž existuje dostatok spôsobov ako zabezpečiť, aby náhody boli pod kontrolou. V tom je súčasný šéf Najvyššieho súdu naozaj majstrom.
Perla Štefana H.
Na tom nič zrejme nemenia ani doterajšie skúsenosti - veci dávajú len iný rozmer. Napríklad to, že minister financií Ivan Mikloš chcel kontrolovať hospodárenie Najvyššieho súdu presne tak, ako to v rokoch 2007 a 2009 urobil jeho predchodca Ján Počiatek. Napríklad to, že predseda Najvyššieho súdu Štefan H. najskôr oprávnenosť kontroly uznal a až neskôr vytasil argument o nemožnosti kontrolu ministerstvom financií vykonať.
Perlou doterajšieho uvažovania a správania pravdepodobne zostane, že ako minister spravodlivosti chcel Štefan H., vykonať kontrolu na Najvyššom súde - samozrejme, v súlade so zákonom - a ako šéf Najvyššieho súdu kontrolu ministerstva financií - rovnako v súlade so zákonom - odmietol.
Podľa názoru krajského súdu nemôže ministerstvo financií na Najvyššom súde vykonať kontrolu z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti. Ministerstvo nie je orgánom verejnej správy a „preto podľa Ústavy SR môže vykonať kontrolu iba NKÚ, ktorý je Ústavou SR zriadený ako nezávislý orgán od zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci v štáte".
