V lete 2010 tisícročné horúčavy a sucho v juhozápadnom Rusku na týždne zadymili Moskvu, spálilo rozsiahle lesy, polia a rašeliniská. V tom istom čase podľa oficiálnych štatistík umrelo o 56-tisíc Rusov viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Toľko, ako počas tepelnej vlny v západnej Európe 2003.
Že skutočná daň za ruskú tepelnú vlnu bude podstatne väčšia, očakával každý, kto si je vedomý staronového postavenia Ruska ako veľkého exportéra pšenice, vývoja na trhu s obilninami a závislosti mnohých krajín od ich dovozu.
Nebezpečná závislosť
Táto závislosť je mimoriadne výrazná najmä v prípade arabských krajín severnej Afriky a blízkeho východu. Alžírsko napríklad dováža viac ako 50 percent obilnín potrebných na nasýtenie svojho obyvateľstva. Egypt so 75 miliónmi obyvateľov dováža 40 percent svojej spotreby obilnín. Úroda obilnín v Saudskej Arábii klesla za posledné tri roky o dve tretiny - v dôsledku vyčerpania zásob podzemných vôd.
Samozrejme, že prudký rast cien potravín nebol jediným dôvodom pádu diktátora v Tunisku ani revolt, ktoré zachvátili arabský svet od Mauritánie na západe až po Omán na východe. Ceny potravín však majú všade vo svete extrémne vysoký potenciál zohrať úlohu poslednej kvapky v kalichu nespokojnosti.
Rusi v roku 2009 dopestovali 97 miliónov ton pšenice a vyviezli 20 miliónov ton, čím sa stali jej druhým najväčším exportérom na svete po USA. V roku 2010 jej dopestovali 60 miliónov ton, pričom ich vlastná spotreba je 75 miliónov. Z veľkého exportéra sa tak stal počas jedného leta dovozca.
Keby taká tepelná vlna, aká zasiahla v lete Rusko, dosadla na oblasť Chicaga, boli by jej dôsledky ešte vážnejšie - USA produkujú ročne 400 miliónov ton zrnovín, pokles o 40 percent by znamenal stratu 160 miliónov ton. Svetové ceny potravín by stúpli mnohonásobne. Mnoho krajín by export potravín zakázalo úplne - ako ho hneď v auguste 2010 zakázal Vladimir Putin.
