i berú úplatky, úradníci sú neschopní, sudcovia a novinári podplatení, armáda nefunkčná a naše hospodárstvo sa rúti do katastrofy. Či už má takýto kritik základné vzdelanie a nadávaniu sa venuje pri pive, alebo ide o vysokoškolsky vzdelaného intelektuála, ktorý sa realizuje na stránkach novín, jedno majú obidvaja spoločné - viac ako o riešenie problému im ide o ventilovanie vlastných frustrácií.
Problém nastáva vtedy, keď taká deštruktívna kritika úplne umlčí aj tradičný zdroj logickej intuície - zdravý, sedliacky rozum. Keď Rudolf Schuster vyhlásil, že jesenné voľby budú najdôležitejším rozhodnutím Slovákov od roku 1989, mnohých čitateľov SME online zarazil. Viacerí si vystačili s reakciami typu „to nám hovoria pred každými voľbami“, prípadne špekulovali, čo Schusterovi povedal na stretnutí americký prezident. Pritom o 20-30 rokov si už nikto nebude pamätať predvolebné heslá a „principiálne“ spory našich politikov, zabudnuté bude trápenie robotníkov z PPS Detva či nešťastie klientov skrachovaných nebankových subjektov. Každý však bude vedieť, či sme boli prijatí do EÚ a NATO a kedy sa to stalo. Rozširovanie únie a NATO sú dva najvýznamnejšie procesy na európskom kontinente a ich výsledok bude kľúčovým spôsobom dlhodobo ovplyvňovať čokoľvek, čo sa na kontinente udeje.
Najmä vstup do EÚ znamená pre Slovensko množstvo nových problémov - a to nielen v začiatkoch. Samotný fakt, že republika bude v EÚ, znamená zásadnú zmenu pozície oproti dnešku. Popri riešení vnútorných slovenských problémov sa budeme musieť usilovať, pravdepodobne v spolupráci s ostatnými krajinami V4, stále znova obhajovať svoje záujmy v celoeurópskom kontexte. Nevstúpenie do NATO a EÚ znamená aj množstvo nových problémov, ale iného, často existenčného charakteru. Ak ostaneme ako jediní zo štyroch štátov V4 na vonkajšej, východnej strane schengenskej hranice a ako jediní nebudeme súčasťou aliancie, budú naše šance na ekonomické dobehnutie Európy aj v dlhodobom časovom horizonte minimálne.
