Doma máme tridsaťdva kanálov. Televíznych. Mohli by sme mať i deväťdesiatdeväť, televízie z internetu do toho nepočítam. A nepočítam ani kiosky, v ktorých je novín a časopisov viac ako televíznych kanálov. Canale Grande, povedal som si a furt by to nebolo všetko.
Všetko predo mnou, všetko za mnou, idem, hrávali sme sa ako deti schovávačku. A schovávame sa dodnes pred všetkým, čo nepoznáme. A čo najviac nepoznáme, je všetko.
Môj obchodný partner mal sedem tetušiek. Každú krátko pred smrťou trpezlivo navštevoval s dobrými slovami a vtedy vzácnymi banánmi a každá z tiet prepísala naňho všetko, dom, vilu, nábytok, auto, vkladné knižky. Všetko sa darilo, môj partner potreboval iba partnera, aby mu to všetko speňažil, aj toho našiel, a rozhodol sa na cestu do sveta, aby si užil i s manželkou, ale stále to nebolo všetko.
Obchodného riaditeľa prepadla rakovina čriev a pri poslednom pracovnom obede si objednal ako dezert polkilový pohár zmrzliny. Bolo mu z toho, ako sa dalo očakávať, zle. Žena môjho šéfa mu ponúkla tabletku, ale ani to nebolo všetko.
