Aj také auto je len mlynčekom na vzduch. Vzduch sa musí mlieť, aby sa ľudia posediačky dostali rýchlo tam, kam by z nohy na nohu kráčali do súmraku. Mlynčekmi na vzduch sa k súmraku prepracúvajú rýchlejšie.
Pri mletí vzduchu sa zomelie všetko živé, čo vletí dnu alebo čo si mlynček sám vtiahne do svojich útrob. Obrovský mlynček, akým je letecká turbína, zomelie nielen vrabca, ale aj divú hus. Keď sa však stane, že si takýto gigantický mlynček vyberie priveľký kus a ulakomí sa na celý kŕdeľ divých husí, ako sa to pred časom stalo nad New Yorkom, musí sa pilot zmeniť na vtáka, aby mohol šťastne pristáť, hoci i na hladine rieky so zadrhnutými mlynčekmi na kovových krídlach.
Na to všetko, na svoj podiel na neustálom otáčaní mlynčekov, ale najmä na vtákov som myslel počas letu uprostred práve prebiehajúcej zimy na palube obrovského Boeingu 747 nazývaného aj Jumbo Jet, teda Obria tryska, alebo aj Megamlynček.
Bez vtákov by sa totiž zima neskončila, trvala by bez prestania ďalej, možno až do nekonečna. Tušil to aj americký básnik Wallace Stevens, keď napísal takéto verše: „Medzi dvadsiatimi zasneženými horami / bolo oko drozda / jedinou vecou, ktorá sa pohla.“ Do dokonale nehybnej, jednotvárnej a farebne utlmenej krajiny, ktorá je tichšia ako tichá až v nej možno okúsiť pocit hluchoty, uložil jedno, jediné oko vtáka.
