V požiadavkách, ako zlepšiť stav slovenských univerzít sa ustavične, až módne a s čoraz naliehavejším akcentom zvýrazňujú medzinárodné kritériá. „V posudzovaní výkonov vo výskume sa posúvame,“ hovorí minister školstva v komentári k pripravovanej novele vysokoškolského zákona, „výrazne k serióznym, medzinárodne uznávaným kritériám.“
Jeden z najdôležitejších posunov by mal spočívať v tom, že sa už nebude prihliadať na citovanie v akýchkoľvek odborných periodikách, ale len v medzinárodne uznávaných karentovaných časopisoch.
Dovolím si však za oblasť, ktorou sa profesionálne zaoberám - je ňou literatúra a literárna veda - povedať, že existujú stovky štúdií, ktoré neboli publikované v karentovaných časopisoch, zato však dosiahli takú vedeckú úroveň, akríbiu a originalitu, že ich citačne nemožno obísť.
Na druhej strane sa nedá vylúčiť ani predstava, že na ploche karentovaných časopisov sa objavujú aj „nemúzicky“ orientované state. Pars pro toto by sem mohli patriť štúdie z oblasti nediferencujúceho typu literárnej komparatistiky, ktoré svojím syntetickým profilom získali veľkú medzinárodnú reputáciu i napriek tomu, že zo svojho zorného poľa takmer vypustili najvlastnejší objekt literárnej vedy – umelecký text.
