veľmi dávno opustené.
Túto dráhu používali v rámci majstrovstiev sveta v roku 1971. Pamätníci v Tatrách spomínajú, že okolo nej stávalo vtedy veľa divákov a preteky vysielala aj televízia. Celú históriu jazdenia na boboch som spoznal v malom múzeu v Tatranskej Lomnici. Potom som si to na boboch vyskúšal s deťmi na vedľajšom kopci, kde sa spúšťali spolu s rodičmi. Bola to zábava.
Mňa okrem toho zaujala aj kvalita snehu. Perfektný „prašan“. Taký v Japonsku nenájdete, iba ak na severe na ostrove Hokkaidó. Aj to je dôvod, prečo boli prvé zimné olympijské hry na ázijskom kontinente v roku 1972 práve na tomto ostrove v meste Sapporo.
V múzeu vo Vysokých Tatrách som ako exponát videl aj staré lyžiarky z olympiády v Sappore. Dozvedel som sa, že na Slovensku sa začalo lyžovať niekedy v rokoch 1860 až1865. Do Japonska ho priviezol v januári 1911 rakúsko-uhorský major Theodor von Lerch. V tých časoch sa potrebovala armáda naučiť pohybovať na snehu a Lerch, ktorý sa v tom čase v Japonsku zdržoval, dostal za úlohu naučiť vojsko túto obratnosť.
Učil síce techniku využívajúcu iba jednu lyžiarsku palicu, ale boli to prvé skúsenosti s lyžovaním v Japonsku. Obľúbeným športom obyčajných ľudí sa stalo asi od roku 1960. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch mladí ľudia v Japonsku ešte nemali svoje autá, takže na železničných a autobusových staniciach bolo každé zimné prázdniny vidieť mnoho mladých ľudí s lyžami.
