Asi nič výslovnejšie nevypovedá o tom, kam sa za desať rokov samostatnosti dostali Česká republika a Slovensko, ako predvolebné situácie v oboch krajinách. Kým česká koruna sa posilňuje aj pred voľbami a po voľbách bude ten trend pokračovať alebo sa zastabilizuje (podľa toho, či bude vo vláde ČSSD, alebo ODS), kurz slovenskej koruny predvolebné mesiace oslabujú, lebo krajina je vnímaná ako nestabilná a s nejasnou budúcnosťou. Napokon, kto by už nevidel, že rozhodovať sa medzi Klausom a Špidlom alebo medzi Mečiarom a ostatnými (jeden symbol som jednoducho nenašiel) je predsa len z inej (geo)politickej kultúry. Naše domáce pomery však veľmi presne charakterizujú aj dva svety, akých sme svedkami takmer každý deň.
Slovensku sa podarilo predbehnúť v schvaľovaní prístupových kapitol európskej legislatívy susedné krajiny, čo zvyšuje šance SR stať sa súčasťou EÚ v prvej etape jej rozširovania. Na druhej strane zákon o konflikte záujmov najprv jedna časť vládnej koalície pod falošnými námietkami odmietne, a keď je na svete návrh iný, kvalitnejší, odmieta ho tiež - teraz už ako populistický. Podpredseda vlády pre ekonomiku svoj návrh tohto potrebného zákona (o nutnosti boja proti korupcii vypovedá aj rezolúcia Európskeho parlamentu) odôvodňuje aj bojom proti korupcii, ktorého je hlavným garantom, a pritom jeho stranícky a vládny šéf je adresátom listu poslanca, ktorý vrhá jednoznačne zlé svetlo na pračudesné klientelistické praktiky, aké stoja v zákulisí rozhodovaní o zdanlivo transparentných tendroch (tentoraz o dodávke ľahkých motorových železičných vozidiel a v lufte lieta nejakých 822 miliónov predraženého výberu).
