Takto pred časom sa veziem v aute cez Martin. ší premiér Fico, alebo len hlas jemu navlas podobný.
Prirodzene, ako človek bázlivý a slušný zapochyboval som najprv o sebe. Teda nie o serióznosti rádia, nie o serióznosti usporiadateľa slávnosti, nie o všetečných imitátoroch, ktorými sa hemží republika. Pochybujem o sebe.
Sú moje uši v poriadku? Počuli dobre? Nezostrihali si nejaké útržky slov a nevytvorili niečo, čo mi potom chceli zlomyseľne posunúť? Urobil som niekoľko komplikovaných fotografií svojich uší, aby som zistil, či tie, ktorými počúvam okolité hlasy, sú naozaj moje. Ale fotografie iba zväčšili moje pochybnosti. Uši na nich boli akési zväčšené, pôsobili chladno, cudzo a nezainteresovane, nie som s nimi stotožnený.
Moje vtedajšie pochybnosti na chvíľu rozptýlila správa, že skutočne sa na Úrade vlády objavila socha Jánošíka. A muž podobný Ficovi podáva vysvetlenie, že zbojník s čarovným opaskom a talentom zbíjať je naozaj pasovaný na vzor Ficovej vlády. Keďže skutočný Fico toto vyhlásenie nijako nedementoval, verejnosť si stotožnila muža podobného Ficovi s Ficom samotným a jánošíkovský model jeho vlády pripísala samotnému premiérovi.
Správu o jánošíkovskom modeli vládnutia prijala nepredvídavá verejnosť vlažne. Možno sa domnievať, že to spôsobil fakt, že nik nepotvrdil ani nevyvrátil, či vyhlásenie podal skutočný premiér, alebo jeho šikovný dvojník.
