Čoraz častejšie a čoraz vo väčšom počte objavujú sa vo verejnom priestore nemeckých miest. Sú rozhorčení, pretože developeri a miestni partokrati svojvoľne schvaľujú projekty, ktorých realizácia ničí génia loci.
V Kolíne „rozzúrení občania“ nesúhlasia so zbúraním budovy historickej opery. V Hamburgu bránia zónu pre chodcov, v Berlíne čelí primátor Wowereit protestom až 30 občianskych iniciatív. (Okrem iného aj pre privatizáciu vodohospodárskych zariadení.)
Bojí sa, že hnev občanov prerastie do masových demonštrácií. Tak ako vlani v Stuttgarte, kde historické železničné nádražie bránili desaťtisíce občanov, proti ktorým zasiahli špeciálne jednotky polície. Vodné delá natrvalo oslepili penzistu Dietricha Wagnera, ktorý sa stal ikonou občianskeho hnevu, ale aj solidarity.
Sociológovia konštatujú, že tentoraz protestujú najmä príslušníci strednej triedy. Podporujú ich právnici, odborní poradcovia, umelci. Publicisti si všimli, že nemeckí občania objavili pôvab revolty. Kvalifikovaná podozrievavosť občanov bdie nad tým, aby arogantnosť a chamtivosť neovládli verejný priestor.
Filozof Peter Sloterdijk konštatuje, že protesty rozhnevanej verejnosti generuje urazená občianska hrdosť. Dvorní politológovia partokracie pripúšťajú, že rafinovaná depolitizácia občanov sa skončila krachom.
