Skúsenosti Slovenska potvrdzujú, že hoci na jednej strane inštitucionálne usporiadanie súdnej moci a celková situácia v justičnom systéme sú dôležitým indikátorom stavu a trendov vo vývoji demokracie v krajine, je zrejmé, že zásadné zmeny v politickej oblasti sa neodrážajú lineárne na justičnom systéme.
Vidíme, že súdna moc zaostáva v transformačnom procese za inými spoločenskými sférami. Súdna moc sa nestala lídrom transformačného procesu, hoci práve rozhodovanie súdov vytvára rámec pre stabilitu demokratického politického systému, dodržiavanie právnych noriem, rovnosť ľudí pred zákonom a realizáciu základných práv a slobôd.
Hlavný dôvod, prečo makro-spoločenské zmeny a štrukturálne reformy ústavného systému neboli vždy sprevádzané zmenami v súdnictve, spočíva v tom, aký typ kontinuity sa v súdnictve po roku 1989 presadzoval. To známe porekadlo „Je to o ľuďoch“ má, zrejme, v prípade súdnictva vyššiu platnosť než v iných spoločenských sférach.
Na základe novoprijatej legislatívy sa síce uskutočnili inštitucionálne zmeny a sformovala sa nezávislá vetva v rámci trojitej deľby moci, ale na rozdiel od politickej a ekonomickej oblasti, kde sa fakticky odznova sformovali nové elity, sa promptne „nepreformátovalo“ personálne zloženie súdneho stavu. Demokratické mechanizmy obmeny personálneho stavu na súdoch sa zavádzali po roku 1989 zdĺhavo.
Prvky kontinuity so stavom, ktorý existoval pred rokom 1989, boli v oblasti súdnej moci väčšmi prítomné než v iných oblastiach. Rozchod s minulosťou bol v súdnictve menej radikálny a navyše sa nestal stredobodom pozornosti politických aktérov, mienkotvorných osobností a médií.
Viac sa zdôrazňovala formálna stránka rozhodovacej a kompetenčnej nezávislosti súdov, než to, kto konkrétne túto nezávislosť reprezentuje a garantuje.
Dedičstvo mečiarizmu
Súčasťou problému bola mocenská prax v rokoch 1994–1998, pôsobenie autoritárskych a nacionálno-populistických strán a ich a schopnosť ovládnuť rôzne spoločenské sektory vrátane justície. Nátlak na súdy, pokusy ovplyvňovať sudcov, korupčný typ motivovania určitých súdnych rozhodnutí – to všetko bola realita 90. rokov.
Mocenské prechmaty vyvolávali protesty vnútri sudcovského stavu, Združenie sudcov Slovenska sa stalo stelesnením odporu voči pokusom Mečiarovej vlády politicky ovplyvňovať súdnictvo. Našli sa však aj takí sudcovia, ktorí sa k Vladimírovi Mečiarovi pridali.
