Mimoriadna schôdza, ktorú Richard Sulík zvolal na stredu, bude zrejme politicky búrlivá, ale vecne zbytočná. Robert Fico a jeho družina žiadajú, aby parlament schválil uznesenie, ktorým by donútil jeho predsedu vyhlásiť ďalšiu voľbu kandidáta na generálneho prokurátora tak, aby sa uskutočnila na februárovej schôdzi.
Platí totiž, že ani parlament nemôže a nedokáže prinútiť predsedu, aby konal, keď konať nechce. Vyhlásenie voľby je úplne v jeho kompetencii, a keď si predseda povinnosti neplní, existuje iba jediná sankcia – odvolať ho z funkcie a zvoliť predsedu nového.
Isto, návrh poslancov Smeru možno vnímať aj tak, že keď parlament odmietne schváliť ich návrh, možno sa k návrhu na odvolanie Richarda Sulíka aj dopracujú. Ak teda trvajú na tom, že „je povinnosťou NR SR neustále opakovať voľbu kandidáta na generálneho prokurátora“.
Samozrejme, na podanie návrhu na odvolanie predsedu parlamentu treba mať aj čosi iné ako vôľu či dostatočný počet poslancov na jeho realizáciu. Obzvlášť v tomto prípade a v tomto čase, teda keď Ústavný súd vydal rozhodnutia, ktoré dokazujú, že zo strany Roberta Fica a jeho družiny sa hrubo porušila ústava.
Uvedené vôbec neznamená, že rozhodnutie vládnej koalície odložiť voľbu až po zmenách zákonov o rokovacom poriadku a zákona o prokuratúre je správne. Nie je. Vychádza iba z toho, že koalícia neverí vlastným poslancom, a tak si premenou tajnej voľby na verejnú chce vynútiť ich poslušnosť. Tajnú voľbu sa už neodváži risknúť ani preto, lebo z nej urobila frašku.
