Spoznal som sa s jedným tridsiatnikom a dali sme sa do reči, pretože má, podobne ako ja, veľmi rád knihy. Nedávno spolu so súrodencami zdedil byt. Predali ho, rozdelili sa a on zvažoval, čo so sumou, ktorá sa mu nečakane ocitla na konte.
Na vlastný nový byt by to zďaleka nestačilo. Banka ho prehovárala na hypotéku, no keď si zrátal, že by nehnuteľnosť po tridsiatich rokoch splácania dvojnásobne preplatil, nemal na zmluvu chuť. Rozhodol sa splniť si sen, založil vydavateľstvo a publikuje toho roku desať titulov. Vydá knihy, o ktorých je presvedčený, že sú dobré, a uvidí, čo ďalej. Sebaironicky sa označil za postmaterialistu.
Držím kamošovi palce, aby mu projekt vyšiel a rád ho podporím kúpou výtlačkov. Potešilo ma, že som po dlhom čase stretol človeka, pre ktorého nie sú stredobodom života peniaze. „Buď chamtivý!“ vyzýva ma bilbord novej banky trikrát počas krátkej prechádzky po meste, jeden rovno pred hračkárstvom, zrejme, aby si heslo vštepovali už deti. Ďakujem, ale ja nechcem byť chamtivý.
Aby sme si rozumeli: zarábať peniaze nie je hriech ani hanba a tiež to rád a pravidelne robím. No mám dojem, že sa stráca cit pre mieru. Žijeme vo svete, kde čoraz menej ľudí vlastní čoraz viac. V USA štvrtina všetkých príjmov patrí jednému percentu najbohatších a ak sa trend nezmení, onedlho dospejeme k podobným číslam u nás.
