Vládna koalícia SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd dostala do vienka zázračnú schopnosť vyrábať zbytočné problémy, kauzy, pokusy či omyly.
Uplynulo iba pár dní od dvoch rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý po rokoch vyriekol to, čo mnohí vedeli ešte pred schválením posudzovaných zákonov – že nie sú v súlade s ústavou. Obidva prípady boli jasné rovnako ako to, prečo Ústavný súd tak dlho otáľal s rozhodnutím či zamietol vydanie predbežného opatrenia.
Jednoducho preto, aby príslušné orgány mohli samy seba presviedčať, že konajú v súlade s ústavou a pritom znárodňovať majetok ľudí v mene vznešených štátnych záujmov. Teda v čase od schválenia zákona až po rozhodnutie súdu. Čo je fakt bradatý politický trik.
Súhlas s výhradou
Okamžite po rozhodnutí súdu sa vyrojili viaceré stanoviská príslušníkov vládnej koalície. Najmä voči Robertovi Ficovi, ktorý schválenie oboch zákonov presadil.
Mimochodom, za výdatnej pomoci akoby ďalšieho člena strany, prezidenta Gašparoviča, ktorý nenašiel ani chybu, ani odvahu ich vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie.
Citovať vyjadrenia koaličných politikov na adresu Roberta Fica veľmi netreba, keďže reči o hrubom pošliapaní ústavy sú v čerstvej pamäti. Postačí premyslené vyjadrenie Ivana Mikloša, podľa ktorého je Robert Fico zbabelec a slaboch, mizerný právnik, osoba, ktorá nemá štipku pokory ani súdnosti a ktorá porušila poslanecký sľub.
Pretože Robert Fico nekonal v záujme občanov, nezachovával ústavu ani ostatné zákony a nepracoval tak, aby sa uvádzali do života, dôvodí Mikloš.
V poriadku, súhlas. Ale nie je vôbec ťažké pripomenúť, že podobne sa správali aj Ivan Mikloš a jeho SDKÚ, keď boli vedúcou silou v inej koalícii. Napríklad v prípade novely zákona o obecnom zriadení, ktorú schválili takým spôsobom, že najskôr nadobudla účinnosť a až po nej platnosť. Čo je ešte vulgárnejšie a tristnejšie ako možno všetky zákony Roberta Fica dohromady. V tomto prípade totiž žiadna domnienka ústavnosti ani len nemohla existovať.
