Má klasický pôdorys žánru, navyše sa odohráva na scéne ako vystrihnutej z najdrsnejšej „drsnej školy“. Dedukcie o motíve vraždy zároveň demaskujú spoločnosť: nečisté miliónové obchody, mocenské záujmové zoskupenie, hyeny aj vlkov-samotárov. Smrteľne nebezpečné vysoké napätie, ktoré spáli každého, kto sa ho opováži dotknúť.
Ťažko akademicky uvažovať o násilnej smrti človeka, ktorého sme roky osobne poznali, príležitostne sme si s ním potriasali ruky a vtipkovali - a najmä ho máme stále pred sebou plného života
a energie. Pre svet veľkého zločinu sa mi však útok na doktora Valka nezdá celkom typický. Ladila by k nemu skôr ostreľovačská puška, samopal či výbušnina. Tu sa strieľalo v miestnosti, očividne z pištole - vyhodená nábojnica sa našla. Takáto stopa neveľmi svedčí o profesionálovi; pravdaže, pokiaľ vopred neplánoval, že sa zbrane vzápätí zbaví. A ozajstný profík by sotva zabudol na „ranu istoty“.
Najmä však padol jediný smrtiaci výstrel, ktorý neomylne zasiahol správne miesto. Pri streľbe na pohybujúci sa cieľ (taký nervný človek ako doktor Valko by predsa pred vrahom nestál ako soľný stĺp) by to musel byť čarostrelec prinajmenšom formátu Divokého Billa Hickoka a navyše školený anatóm. Takto vie strieľať jedine náhoda - nenapodobiteľný majster bizarných situácií a úskokov.
