Slovenska stať sa členom elitných inštitúcií - kým však v prípade aliancie akoby stačilo voliť prozápadným spôsobom a pokračovať v kontinuite tejto vlády, náš vstup do EÚ v priebehu niekoľkých rokov (aj keď posun z roku 2004 na 2005 či neskôr nie je vylúčený) je podmienený viacerým faktormi - a nejde len o schvaľovací proces európskej legislatívy, kde sa nám takmer na počudovanie podarilo dobehnúť a aj predstihnúť viaceré susedné krajiny, v ktorých sa tento proces začal o niekoľko rokov skôr. Pripomienky na úroveň korupcie a nedostatočné vyrovnávanie sa s ňou či s rómskym problémom nie sú zanedbateľnými výhradami či pripomienkami.
Posledné dni však takisto signalizujú, akoby sa slovenská politická elita priveľmi spoľahla na automatickosť integračného procesu a všetko by malo byť jasné, ak sa po voľbách podarí zostaviť viac či menej dôveryhodnú vládu. Práve domáce udalosti však mimoriadne negatívne naznačujú, že pripravenosť Slovenska stať sa súčasťou európskych a transatlantických organizácií je oveľa mizernejšia, ako sa zdá. Dosť ťažko sa totiž inak vysvetľuje pôvodný spor vnútri koalície o prijatie ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý bol už raz v NR SR odmietnutý a jeho vládnemu variantu sa zrejme nebude dariť lepšie - odpor politických špičiek je prisilný. Že je však tento zákon viac ako potrebný, ukázala aj posledná kauza okolo tendra na dodávky ľahkých motorových vozidiel, kde len neuveriteľne zainteresovaný jedinec môže nevidieť klientelistické praktiky, ktoré vedú k najvyšším politickým postom.
